HAMULIAKOVO - GÚTOR / lokálne historické vzácnosti a pozoruhodnosti: Dr. ROBERT CZILCHERT 1809-1884 Osobnosti minulosti Gútora

Dr. ROBERT CZILCHERT

1809-1884

1884 - 2024, 140.te výročie úmrtia

Ak by sme sa pýtali, kto je v histórii najznámejšia evanjelická osobnosť v Gútore-Hamuliakove, prišli by sme k menu a osobe Dr. Roberta Czilcherta. Šamorínsky evanjelický farár, prvý po Tolerančnom patente(1781), Jonas Samuel Palumbíny(1750-1829) zaznamenáva pri príležitosti krstu, do matriky narodených, že v Mischdorfe(dnes Nové Košariská, ktoré vtedy cirkevne patrili pod Šamorín)sa 14.marca r.1809 narodil Ludwig Robert Czilchert, dieťa Andreasa Czilcherta(1770-1854) a Susane r.Lübeck(1780-1822).

Otec bol v Mischdorfe ev.učiteľom-kantorom, a narodil sa síce v Modre, ale pochádzal z Uhrovca a matka z Pezinka. Rodina sa v zápätí presťahovala do Banskej Bystrice, kde Andreas Czilchert bol senátorom(posledná dcéra Františka sa už v novembri 1810 narodila Bystrici). Toto dieťa, ktoré neskôr poznáme ako Dr.Robert Czilchert, bol známy v celom Uhorsku nie len ako lekár (osobný lekár grófskej rodiny Karolyovcov v Palárikove),ale aj ako veľkostatkár a šľachtiteľ plemenného chovu oviec na svojom majetku v Gútore (Hamuliakove).

Študoval na lýceách v Banskej Bystrici a Miškolci, filozofiu v Banskej Štiavnici, medicínu vo Viedni. Lekársku prax absolvoval v Budapešti. Angažoval sa(aj s funkciami) vo viacerých spolkoch a vedeckých spoločnostiach (aj zahraničných- člen Francúzkej akadémie), venujúcich sa chovateľstvu a hospodárstvu, ako i literárne. Založil hospodársku školu v rakúskom Rechnitzi(1839), kde aj vyučoval liečenie zvierat. Od päťdesiatych rokov 19.st. žil v Gútore na svojom kúpenom veľkostatku, tu postavil poschodový ovčinec a aj kaštieľ(budovy už dnes nestojace).Za manželku mal Henriettu r.Mayr(*1829 - ),bola katolíčka. Jej otec Godofred(Gottfried)Mayr(1800-1867)bol bratislavský hlavný mestský lekár. Sobáš mali v Bratislave 15.6.1846, v Dóme. V Gútore sa im podľa katolíckej matriky,narodili dve dcéry, celkom mali sedem detí. Vo februári 1883 ho zastihuje smutná správa,vo Viedni mu tragicky zomiera jeho 35 ročný prvorodený syn Béla. On, ako 74 ročný ho po roku nasleduje, v zime 4.februára 1884 na svojom majetku v Gútore-Hamuliakove. Rozhodol sa z nám nezistených príčin ukončiť svoj život. Ani noviny Vasárnapi Ujság z 10.februára 1884, oznamujúce túto udalosť, nespomínajú príčinu smrti. Či by sa to dalo spojiť so smrťou syna, je dnes len dohad. Odtiaľto bol po smrti prevezený do Bratislavy, kde ho pochovali 9. februára na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne. Túto udalosť zapisuje do matriky zomrelých v Šamoríne, farár v tom čase a senior Karol Ritter(1831-1905)s poznámkou, že v Bratislave ho pochovával tamojší farár,senior František Trstenský. Jeho hrob s číslom 56 v sektore VI.(popri modlitebni), bol žiaľ v 70.-tych rokoch 20.st. zrušený. Všetky doterajšie dostupné zdroje sa opakujú v nesprávnych údajoch týkajúcich sa miesta a času narodenia i úmrtia. Hodnoverné spisy šamorínskych evanjelických matrík tieto informácie upresňujú.

Jedným zo súrodencov Dr.Roberta Czilcherta bol známy právnik Carl Czilchert(1807-1887),člen Uhorskej národnej štatistickej agentúry,bol publikačne činný v zahraničných i tuzemských periodikách v téme ekonomiky. Je tiež pochovaný na rovnakom cintoríne, no jeho hrob už tiež nejestvuje. Sestra Ludovika bola vydatá sa Samuela Ferjenčíka, ev.farára v Jelšave.Ona tu dochovala aj ich otca Andreasa Czilcherta,ktorý u nich zomrel v r.1854 a je tu aj pochovaný.