HAMULIAKOVO/GÚTOR CINTORÍN nájdi historický hrob

Pamätníky v Hamuliakove /Gútor - Nájdi hrob  :

 

https://www.findagrave.com/cemetery/2758322/memorial-search?firstname=&middlename=&lastname=&cemeteryName=Hamuliakovo++++%2FG%C3%BAtor&birthyear=&birthyearfilter=&deathyear=&deathyearfilter=&memorialid=&mcid=&linkedToName=&datefilter=&orderby=r&plot=&page=1#sr-244950614.

Dr. ROBERT CZILCHERT 1809-1884 Osobnosti minulosti Gútora - Hamuliakova

               Dr. ROBERT  CZILCHERT

                1809-1884

                  1884 - 2024, 140.te výročie úmrtia

Ak by sme sa pýtali, kto je v histórii najznámejšia evanjelická osobnosť v Gútore-Hamuliakove, prišli by sme k menu a osobe Dr. Roberta Czilcherta. Šamorínsky evanjelický farár, prvý po Tolerančnom patente(1781), Jonas Samuel Palumbíny(1750-1829) zaznamenáva pri príležitosti krstu, do matriky narodených, že v Mischdorfe(dnes Nové Košariská, ktoré vtedy cirkevne patrili pod Šamorín)sa 14.marca r.1809  narodil Ludwig Robert Czilchert, dieťa  Andreasa Czilcherta(1770-1854) a Susane r.Lübeck(1780-1822).

Otec bol v Mischdorfe ev.učiteľom-kantorom, a narodil sa síce v Modre, ale  pochádzal z Uhrovca a matka z Pezinka. Rodina sa v zápätí presťahovala do Banskej Bystrice, kde Andreas Czilchert bol senátorom(posledná dcéra  Františka sa už v novembri 1810 narodila Bystrici).  Toto dieťa, ktoré neskôr poznáme ako Dr.Robert Czilchert, bol známy v celom Uhorsku nie len ako lekár (osobný lekár grófskej rodiny Karolyovcov v Palárikove),ale aj ako veľkostatkár a šľachtiteľ plemenného chovu oviec na svojom majetku v Gútore (Hamuliakove). 

Študoval na lýceách v Banskej Bystrici a Miškolci, filozofiu v Banskej Štiavnici, medicínu vo Viedni. Lekársku prax absolvoval v Budapešti. Angažoval sa(aj s funkciami) vo viacerých spolkoch a vedeckých spoločnostiach (aj zahraničných- člen Francúzkej akadémie), venujúcich sa chovateľstvu a hospodárstvu, ako i literárne. Založil hospodársku školu v rakúskom Rechnitzi(1839), kde aj vyučoval liečenie zvierat. Od päťdesiatych rokov 19.st. žil v Gútore  na svojom kúpenom veľkostatku, tu postavil poschodový ovčinec a aj kaštieľ(budovy už dnes nestojace).Za manželku mal Henriettu r.Mayr(*1829 - ),bola katolíčka. Jej otec Godofred(Gottfried)Mayr(1800-1867)bol bratislavský hlavný mestský lekár.  Sobáš mali v Bratislave 15.6.1846, v Dóme. V Gútore sa im podľa katolíckej matriky,narodili dve dcéry, celkom mali sedem detí. Vo februári 1883 ho zastihuje smutná správa,vo Viedni mu tragicky zomiera jeho 35 ročný prvorodený syn Béla. On, ako 74 ročný ho po roku nasleduje, v zime 4.februára 1884 na svojom majetku v Gútore-Hamuliakove. Rozhodol sa z nám nezistených príčin ukončiť svoj život. Ani noviny Vasárnapi Ujság z 10.februára 1884, oznamujúce túto udalosť, nespomínajú príčinu smrti. Či by sa to dalo spojiť so smrťou syna, je dnes len dohad. Odtiaľto bol po smrti prevezený do Bratislavy, kde ho pochovali 9. februára na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne. Túto udalosť zapisuje do matriky zomrelých v Šamoríne, farár v tom čase a senior Karol Ritter(1831-1905)s poznámkou, že v Bratislave ho pochovával tamojší farár,senior František Trstenský. Jeho hrob s číslom 56 v sektore VI.(popri modlitebni), bol žiaľ v 70.-tych rokoch 20.st. zrušený. Všetky doterajšie dostupné zdroje sa opakujú v nesprávnych údajoch týkajúcich sa miesta a času narodenia i úmrtia. Hodnoverné spisy šamorínskych evanjelických matrík tieto informácie upresňujú.

Jedným zo súrodencov Dr.Roberta Czilcherta bol známy právnik Carl Czilchert(1807-1887),člen Uhorskej národnej štatistickej agentúry,bol publikačne činný v zahraničných i tuzemských periodikách v téme ekonomiky. Je tiež pochovaný na rovnakom cintoríne, no jeho hrob už tiež nejestvuje. Sestra Ludovika bola vydatá sa Samuela Ferjenčíka, ev.farára v Jelšave.Ona tu dochovala aj ich otca Andreasa Czilcherta,ktorý u nich zomrel v r.1854 a je tu aj pochovaný.

                                                                                                                                                                    Ján Hevera

                                                        CZILCHERTOV  kaštieľ v Gútore

                                                        CZILCHERTOV  ovčinec v Gútore

  náhrobok otca, Andreasa Czilcherta z r.1854 v Jelšave

zdroj:  https://hamuliakovskyevanjelik.blogspot.com/2016/02/robert-czilchert-z-hamuliakova.html

ISTVÁN SZMRTNIK 1801-1858 Osobnosti minulosti Gútora - Hamuliakova

                               ISTVÁN   SZMRTNIK 

                            1801-1858

                Župný tabulárny sudca

S rodinou Istvána Szmrtnika sú prepojené ďalšie významné Uhorské rody ako napr.Kesmarki, Boronkai, Kruplanits, Kochanovsky, Rudnay a pod. Otec Imre(1755-1838)mal post tabulárneho sudcu viacerých žúp, matka Maria Rozalia Barbara Kesmarki(1762-1843)bola dcérou Georga Kesmarkiho, sudcu horného Žitného ostrova.Zobrali sa v Gútore 24.mája 1786. V čase narodenia Istvána (3.12.1801) žila rodina Imreho Szmrtnika v Smoleniciach, kde sa mu narodila väčšina potomstva. Obaja rodičia dožili v Berhide. István Szmrtnik sa stal po štúdiách tabulárnym sudcom prešporskej župy a právnikom ostrihomskej župy. V Gútore bol veľkostatkárom. Tu sa 3.2.1827 oženil s rodáčkou z Nového Mesta nad Váhom, Annou Kruplanits(1804-1873), dcérou Karla Michaela Kruplanitsa(1765-1836)....a Barbary Rudnay(1773-1837), ktorá bola sestrou známeho arcibiskupa a kardinála Alexandra Rudnaya(1760-1831 ), pôsobiaceho v Ostrihome,súčastníka napr. Antona Bernoláka. V rokoch 1827 až 1844 sa Istvánovi a Anne Szmrtnikovcom v Gútore narodilo nasledovné potomstvo: Lajos Adalbert Jozsef(1827-1902),Ľudmila(1829- ),Ferenc(1830-1903) ,Terézia Brigita(1831-1902), István(1832-1833) ,Jozef(1834-1905),Albert Gyorgy Béla(1837-1902),  Sándor Krištof (1844- ). Zaujímavosťou je, že väčšine detí bol krstným otcom kanonik, arcibiskup, mecén  Adalbert Vojtech Bartakovits (1792-1873),ďalším zas kanonik Michal Kemp(1792-1865).Čo dosvädčuje vysoké spoločenské kontakty.

vysokí cirkevní hodnostári
                                    Bartakovits(vľavo)a Rudnay

ďalej sa spracováva ...

Földes Boldizsár 1793-1864 Osobnosti minulosti Gútora - Hamuliakova

 

                                          Gútori

                            Földes   Boldizsár

                         1793 - 1864

                                                                   podpis

                       22.októbra 2024

           160.výročie úmrtia 1864-2024

                           Prokurátor bratislavskej župy

Földesovci boli v Gútore stará šľachtická, zemanská rodina od 16.storočia, s vlastníckymi právami,rôznymi spoločenskými postaveniami aj vrámci krajiny. Vlastnili predikát de Guthori. Rod sa rozdelil časom na viacero vetví.Jedna vetva sa v 18.storočí dostáva na nový majetok, do Čukárskej Paky. Celým menom Boldizsár Imre-Baltazár je asi deviatou generáciou gútorskej dynastie.Narodil sa 5.novembra 1793 v Čukárskej Pake ako šiesty z trinástich detí.Jeho rodičia János Földes (1761-1826)a Barbara Horváth(1762-1815)sa zobrali v Čukárskej Pake 11. januára 1779. Starí rodičia po otcovi, János Földes(1725-1790)a Katalin Szadeczky (1721-1780)boli ešte z Gútoru, kde mali aj 24.januára 1749 sobáš.Szadeczky boli tiež gútorská šlachtická rodina.

Boldizsár si v Zlatých Klasoch 13.októbra 1832 berie za manželku Juliannu Gáál(1798-1859) tamojšiu rodáčku, dcéru Jozsefa Gáála a Barbary Sidó. Svokra Barbara rodená Sidó,narodená v Mliečne, bola z ďalšej zemanskej rodiny prepojenej s Gútorom a Mliečnom. Vieme o troch deťoch Boldizsára a Julianny:Mária Jozefa*1834, Gyorgy*1836, Franciszka*1837. V tomto období 30.tych a 40.tych rokov Boldizsár Földes zastával funkciu prokurátora, župana a potom podžupana bratislavskej župy.

Koncom 50.tych rokov už žije s rodinou v Gútore.

Dcéra Mária bola vydatá za Sándora Bakay  a potom po ovdovení za Istvána Nedeczky. Syn Gyorgy mal za manželku Etelku Elek, z Gyöngyöspata v Hevešskej župe,kde aj žili. Jej otec István Elek bol prísažným Heveskej župy.Najmladšia dcéra Františka sa v januári r.1859 vydala za Bélu Bitteru z Vojtechoviec,s predikátom Hideghéti, vyslúžilého generálporučíka revolúcie 1848/49 a žili v Gútore.

V roku 1859 sa však akoby v rodine pustila lavína pohrebov. V decembri zomiera Boldizsárova manželka Julianna. Vo februári 1861 aj jej matka Barbara Gaal a v máji svat Boldizsára, András Bittera, otec zaťa Bélu. Obaja žili v starobe v opatere detí v Gútore. Nie za dlho 22. októbra 1864 zomiera aj Boldizsár, pred svojimi 71. narodeninami. Celá Földesovsko - Bitterovská família odpočíva spolu na gútorskom cintoríne pri dnešnom Dome smútku.Ich hroby patria k najstarším zachovaným na cintoríne a k historickým pamiatkam obce.

                                                                                                                      Ján Hevera

                          hrob manželky/felesége sírja

A Földes család egy birtokjoggal rendelkező régi nemesi család volt Gútoron a 16. századtól, akiknek az országon belül is változatos társadalmi státuszuk volt. Ők birtokolták a de Guthori predikátumot. A család idővel több ágra szakadt, az egyik ág a 18. században új birtokot szerzett Csukárpakán. Teljes névvel Boldizsár Imre-Baltazár 1793. november 5-én született Csukárpakán, aki Gútor-dinasztia kilencedik generációjának képviselője. Szülei Földes János (1761-1826) és Horváth Borbála (1762-1815), 1779. január 11-én kötöttek házasságot Csukárpakán. Apai nagyszülei, Földes János (1725-1790) és Szadeczky Katalin (1721-1780) még Gútorból származtak, és ott is házasodtak össze 1749. január 24-én. Szadeczkyék is gútori nemesi család voltak.

Boldizsár 1832. október 13-án feleségül vette a nagymagari születésű Gáál Juliannát (1798-1859), Gáál József és Sidó Borbála lányát. Anyósa, szül. Sidó Borbála Tejfalun született, egy másik, Gútorhoz és Tejfaluhoz kötődő nemesi családból származott. Boldizsár és Julianna három gyermekéről tudunk: Mária Jozefa*1834, György*1836, Franciska*1837. Földes Boldizsár az 1830-as és 1840-es években Pozsony vármegye ügyészi, prefektusi, majd szolgabíró posztját töltötte be.

Az 1850-es évek végén már Gútoron él családjával.

Leánya Mária Jozefa, Bakay Sándorhoz, majd özvegysége után Nedeczky Istvánhoz ment feleségül. Fia György a Heves megyei Gyöngyöspatáról származó Elek Etelkát vette feleségül, s majd ott is éltek. Etelka édesapja, Elek István Heves megye esküdt tisztje volt. 1859 januárjában Boldizsár legfiatalabb lánya, Franciska férjhez ment a bélvattai Bittera Bélához, az 1848/49-es forradalom nyugalmazott altábornagyához, aki a Hideghéti predikátumot viselte, s akivel Gútoron éltek.

1859-ben azonban úgy tűnt, hogy a temetések lavinája indult meg a családban. Boldizsár felesége, Julianna decemberben meghal. 1861 februárjában édesanyja Gaal Borbála, májusban pedig Boldizsár násza, Bittera András, Béla apja. Mindketten Gútoron élték le idős korukat, gyermekeik gondozásában. Nem sokkal később, 1864. október 22-én Boldizsár is meghal, 71. születésnapja előtt. Az egész Földes - Bittera család együtt nyugszik a mai halottas ház mellett a gútori temetőben. Sírjaik a temető legrégebbi sírjai és a község történelmi emlékei közé tartoznak.

                                                                                 Ján Hevera

BITTERA BÉLA 1825-1894 Osobnosti minulosti Gútora - Hamuliakova

                   

                 

                       BÉLA   BITTERA   

  

                               1825-1894

           k 200-tému výročiu narodenia

Pochádzal zo zemanského rodu Bitterovcov, ktorí žili v Zlatých Klasoch a okolí s vlastníckymi právami Studeného-Hideghétu, z čoho aj predikát  de Hideghéth/Hideghéthi.

Béla Adalbert sa narodil 19.apríla 1825 v obci Vojtechovce-Bélvatta odkiaľ pochádzala jeho matka Katalin r.Dömös(1790-1858). Otec András Bittera (1781-1861) bol rodák zo Zlatých Klasov.Rodičia sa vo Vojtechovciach zosobášili 6.mája 1806. Matka zomrela v rodisku a otec v Gútore. Béla mal pokiaľ vieme šesť súrodencov.

V novembri r.1852 sa v Gútore koná jeho prvý sobáš s Erzsébet Gáál(1803-1858),dcérou Jozsefa Gáála a Barbary r. Sidó. Keď sa pozrieme na vekový rozdiel medzi zosobášenými, môžeme sa len domnievať, že sňatok mohol byť z majetkových dôvodov. Táto prvá manželka zomiera v Tonkovciach 26.júna 1858.

Za druhú manželku si Béla berie vlastne neter prvej manželky Erzsébet, dcéru jej sestry Julianny.

Franciska Xaveria Barbara, ako sa celým menom volala, sa narodila rodičom Boldizsárovi Földesovi (1793-1864) a Julianne r. Gáál (1798-1859), 4.decembra 1837 v Čukárskej Pake.

Sobáš bol v Čukárskej Pake 23.januára 1859. Táto čukárskopakanská vetva zemanského šľachtického rodu Földes s predikátom Gutori, žila od 16.storočia v Gútore s vlastníckymi právami.Neskôr sa časť rodu usadila na novom majetku v Čukárskej Pake. Rodičia Francisky, Boldizsár a Julianna a stará matka Barbara Gáál r.Sidó(1775-1861)sú pochovaní v Gútore.Ich hroby patria k najstarším zachovaným hrobom na hamuliakovskom cintoríne a rátajú sa k historickým pamiatkam obce.

Bélovi a Franciske sa narodilo osem detí, väčšina v Gútore v ich Földesovsko-Bitterovsej kúrii.(András Edmund*1859,Károly*1860,Gyula Lajos*1862, Erzsébet Amália*1865,Lajos Béla*1868, Gyorgy*1871,Béla Mihály*1873,László Péter Pál*1877)Tri z detí sú pochované na hamuliakovskom cintoríne. Syn András bol okresným notárom,Béla Mihály bol riaditeľom školy v Nagykanisza,dcéra Erzsébet, vydatá za Fridricha Rozinského,ktorý bol správcom ritierského majetku Wiener- Welten v Erzsébet major/Alžbetin dvor.

Béla Bittera sa angažoval na viacerých fórach. Bol pisárom v Čeklísi/Bernolákovo. Už ako 23 ročný mládenec bol zapojený do revolúcie 1848/49 s hodnosťou postupne až generálporučík. Bol činný v obecnom zastupiteľstve.

Noviny Vasárnapi ujság uvádzajú pri jeho smrti v r. 1894 , že zomrel statkár, bývalý sirotský poručník Bratislavskej župy, 1848-49 Nadporučík národnej gardy.

Zomrel 29. januára 1894 v Gútore, kde je aj pochovaný.

                                                                                                               

                                                                                                          Ján Hevera

 BITTERA   BÉLA

                                 1825-1894

Bittera nemesi családból származott, akik Nagymagyarban és környékén éltek Hideghét birtokjogával, innen a de Hideghéth/Hideghéthi predikátumuk.

Adalbert Béla 1825. április 19-én született Bélvattán-Vojtechovce községben, ahonnan édesanyja, Dömös Katalin (1790-1858) származott. Bittera András atya (1781-1861) Nagymagyari származású volt. A szülők 1806. május 6-án házasodtak össze Bélvattán. Az anya Bélvattán, az apa pedig Gútoron halt meg. Bélának tudomásunk szerint hat testvére volt.

1852 novemberében Gútoron kötötte első házasságát Gáál Erzsébettel (1803-1858), Gáál József és Barbara sz. Sidó lányával. A házasok közötti korkülönbséget tekintve csak azt feltételezhetjük, hogy a házasságkötés anyagi okokból történhetett. Ez az első felesége 1858. június 26-án hal meg Tonkházán-Tonkovce.

Béla második feleségét tulajdonképpen első feleségének Erzsébetnek unokahúgát, Julianna nővére lányát veszi el, Franciskát.

Franciska Xaveria Barbara teljes nevén, Földes Boldizsár(1793-1864) és Julianna sz. Gáál(1798-1859)lánya, 1837. december 4. Csukárpakán született.

A házasságkötés Csukárpakán 1859. január 23-án történt. A 16. századtól birtokjoggal Gútorban élt a Földes  nemesi családnak ez a csukárpakai ága. Később a család egy része új birtokon telepedett le Csukárpakán. Franciska szülei, Boldizsár és Julianna, valamint Gáál Józsefné sz.Sidó Barbara (1775-1861) nagymamája Gútorban nyugszik.

Bélának és Franciskának nyolc gyermeke született, többségük Gútorban a Földes-Bittera kúrijájában (András Edmund*1859,Károly*1860,Gyula Lajos*1862, Erzsébet Amália*1865,Lajos Béla*1868, Gyorgy*1871,Béla Mihály*1873,László Péter Pál*1877)A gyerekek közül három a Gútori temetőben nyugszik. András fia körjegyző, Mihály Béla a nagykanizsai iskola igazgatója, lánya Erzsébet, férje Rozinski Frigyes, aki az Erzsébet major/Alžbetin dvor lovagi birtok adminisztrátora volt a Wiener-Welten birtokán.

Bittera Béla több fórumon is részt vett. Legkorábban  müködik Cseklíszben/Bernolákovo. Már 23 éves fiatalemberként altábornagyi rangban részt vett az 1848/49-es forradalomban. Aktív volt a gútori önkormányzati képviselő-testületben.

A Vasárnapi ujság című lap említi halálát 1894-ben, hogy a földesúr meghalt, Pozsony vármegye volt árva gyámja, 1848-49 nemzetőr főhadnagy.

1894. január 29-én halt meg Gútoron, itt van eltemetve.

                                                                                                                              Ján Hevera

Hamuliakovo a 19.storočie na cintoríne - historické náhrobky

 Hamuliakovo a 19.storočie na cintoríne - historické náhrobky  

                                          (po obnove) 

 

 

                                r.1889 a 1896
 

 

 

 

 

 

HAMULIAKOVO - STARÉ RODINY,19.storočie/ GÚTOR - RÉGI CSALÁDOK 19.században

  STARÉ GÚTORSKÉ RODINY/RÉGI GÚTORI CSALÁDOK

               

                                                            19.st/19.sz.

 

                     Krátky náhľad do histórie niektorých tunajších rodov.

                     Rövid betekintés néhány helyi nemzetség történetébe

                                (údaje nemusia byť úplné,spracovávajú sa)

 

 

A B C D E F G H I J K L M N O P R S T V U

A 

             ÁSVÁNYI

 

 Ásványi Márton (5.11.1832-18.8.1873)+Pus Éva   

    (*17.12.1836-25.6.1904).

Jedna z dcér Teréz *25.9.1868 -1964 (manžel Kaluz Benjamin *1854-1905)

 

B

              B A R Á T H

 V Gútore poznáme dve vetvy Baráthovského rodu, jednu reformovanú-kalvínsku pôvodom z Veľkého Medera a druhú katolícku, pôvodom z Mliečna. V oboch prípadoch príženbou do katolíckych gútorských rodín(Pécsi a Kelley). Žiaľ ani jedna už nemá mužského nositeľa tohto priezviska. Žijú tu ale potomkovia po ženských líniách.

                    BARTAL

 

 

 

Bartalovský rod patrí k starším pôvodným gútorským rodom. Nemá tu však už mužského nositeľa tohto priezviska. 

Žije tu však bohaté potomstvo Pála Apostola Bartala(1795-1857) .    
 

 

 

                   BORS

   BORS alias BORSAI

 

V 19.storočí je v Gútore rodina Bors  Andrása *1806-9.3.1872 a jeho  manželky Kvasics Anny. Vieme o ich synoch Andrásovi, Mártonovi a Józsefovi(je pravdepodobné, že detí mali viac).

András*27.11.1840-22.12.1915( zselér)v matrikách niekedy  uvádzaný aj ako alias Borsai, sa 21.6.1864 oženil s Istvánfy Annou*1846Kiliti -24.2.1902(bývali už v Šamoríne), dcérou Istvánfy Adrása*1808-9.2.1882 a Prikler Katalin. Otec Anny pochádzal z Horváth Jándorfu,čo sú Jarovce. Poznáme týchto Anniných súrodencov:Istvánfy Veronika *4.2.1854, Franciska *26.9.1857, Mihály*22.9.1860-dec.1862, Teréz.

Potomstvo Andrása a Anny:  Mária*8.4.1866-13.4.1866, Alojzia*26.5.1867, Mária*23.3.1869-14.4.1879, Erzsébet*4.11.1871, József*31.1.1874-1947(manželka Sátor Franciska*1882-1958), Júlia*7.2.1876-1933(manžel Csánó János),Margit*4.7.1878,Lajos *29.7.1880(manželstvo 7.10.1924 s Kulovics Erzsébet), Anna*13.12.1882(manželstvo s Deák Gustávom(žili vUSA), Katalin*25.11.1885.

 

Márton*1.11.1842-28.5.1897,mal podľa všetkého dve manželky  Kali Máriu a po jej smrti Csenkey Máriu.     Ich potomstvo: János*-1872+István*24.12.1872,dvojičky, Kálmán*19.9.1877, Mária*27.8.1882-21.2.1892, Ferenc*24.3.1889-10.2.1892, Maria*14.3.1894-27.3.1894(matka Csenkey Mária).Syn János padol v I.svetovej vojne, je vypísaný aj na obecnom pamätníku. 

 

József*7.2.1846-10.8.1897 sa oženil 4.9.1881 s Sátor Ágnes *18.4.1862-18.2.1910 (potom aj  Kiss Istvánné),dcérou Sátor Ignác a Tükör Katalin.Zatiaľ vieme o jej jednej sestre Viktorii*19.2.1866. Narodili sa im tieto deti:Vilma*17.10.1882G-27.1.1958Š(manžel Halás András*1876-1958), István*23.12.1884-1941(manželka Schnobl Viktoria),József*1.11.1886-2.12.1886,                                  József*1.5.1888-16.6.1952(manželka ...), Péter*30.4.1890,                        Viktória*21.12.1893-20.2.1895,Sándor*1896-21.8.1918.Po smrti Józsefa v r.1897, sa jeho manželka Ágnes vydala za Kiss Isvána*1866-1949 a mali dcéru Ágnes*1901-1994 (manžel Kelley János).

                                             

 

             BUGÁR/BOGÁR

 

 

 

 

 C/Cs

     CSANÓ alias Csanyi

 Toto meno sa tu už v menšom vyskytovalo aj v 19.st., ale nebolo z pôvodných.  Ale potom koncom 19.st.najmä začiatkom 20.st. príženbou Jánosa Vilmosa Csánóa z Čukárskej Paky do rodiny Boršovej(Bors).Ale koreňmi majú Csánovci prepojenie aj s Báčom a Dobrohošťom.  

 

 F

FARKAS

Vetva Farkas Istvána

István* 17.12. 1858-10.10.1933,pochádzajúci z Bélvatty(farnosť Eliášovce),bol synom Farkas Jakaba a Bognár Erzsébet. Jeho otec Jakab sa ako vdovec 21.10.1867 oženil s Fekete Annou. István sa v Gútore žení 12.5.1889 do tunajšej rodiny Szíjjartó Istvána a Pozst Erzsébet. Vzal si ich dcéru Máriu*11.3.1851 - 3.1.1897,vdovu po Sidó Lászlóvi. Narodili sa im deti István*14.12.1889 (manželka Czivre Terézia)a Franciska*8.3.1893. Po ôsmich rokoch manželstva Mária zomiera. István sa potom ako vdovec znova oženil s Német Annou a vieme o ich dieťati Erzsébet*1898-22.8.1906.

 

 

Vetva Farkas Józsefa

 

 

József *15.9.1833-12.10.1908,syn Andrása  a Horváth Julianny, bol z Mihályfa/Michal n Ostrove. Do Gútoru sa 11.5.1858 priženil a vzal si Szabó Erzsébet*  1837 /41- 27.3.1911, dcéru Szabó Jánosa.    

Bol gazdom. Ich hrob bol už  odstránený.

 

 

 

FLORIAN

FÖLDES

Tento šľachtický rod registrujeme v Gútore už v 16.st. V súčasnosti(2024) tu  má posledného mužského nositeľa tohto priezviska. 

 

 

G

                                            GERDESITS

 

 Toto priezvisko sa tu už nevyskytuje, ale stále tu žijú potomkovia Tomáša Gerdesitsa(Gerdešič), ktorý tu žil v 18.st. 

            GOTTLIEBER 

Tento rod patrí k starším rodom v Gútore, naisto už v 18 st.(Používalo sa aj Guttléber).Žiaľ priezvisko už vymizlo. Jeden z posledných tu žijúcich nositeľov tohto mena János (1867-1944), bol svojho času v obecnom zastupiteľstve a tiež aj richtár obce. Jeho potomkovia ešte žijú v Gútore a v Šamoríne.

 

 

  K  

                                        KALUZ

Benjamin/Béni*16.3.1854Dobrohošť-28.4.1905Gútor
Teréz rod.Ásványi*25.9.1868Gútor - ...1964Hamuliakovo

Benjamin, syn Istvána Kaluza(*1819 Dobrohošť-1.3.1895Gútor)a Katalin rod.Farkas (*1817Kyselica-20.12.1877 Dobrohošť),bol rodák z Dobrohošťu a do Gútoru sa priženil 9.januára 1883, keď si zobral Teréz Ásványi, dcéru Mártona Ásványiho (5.11.1832-18.8.1873) a Évy Pus (*17.12.1836-25.6.1904)

Zaujímavosťou je, že otec Benjamina, István a matka Teréz, Éva(boli svatovia), sa potom ako obaja ovdoveli, zosobášili.

Kaluz Benjaminné-Ásvány Teréz prežila svojho manžela o 59 rokov a zomrela vo vysokej starobe 96 ročná(na obrázku).

V Hamuliakove i inde majú nespočetné potomstvo.

 

 

 

                                     KACZOR

Toto meno sa vyskytuje v Gútore i v Szemete(Kalinkovo). Máme tu potomkov Mártona Kaczora, rodáka zo Szemetu. 

 

                      KISS

Kiss János  1871-1964

 

 

                

 

 

 

               

 

Žije tu bohaté potomstvo Mihálya a jeho syna Istvána Kissa z prvej polovice 19.st. Toto priezvisko viažúce sa k tejto rodine  tu už nenájdeme

 

 

 

 

               KELLEI/Y          

                     

 

 

 

 

 

 

 

             

Toto priezvisko sa sem dostáva cez Antala Kelleiho/Kelleyho(1818-1890)rodáka z Baky. Jeho manželka Anna Szabados bola rodáčka zo Szemetu(Kalinkovo), ale Szabadosovci žili aj v Gútore. 

Žije tu aj dnes bohaté ich potomstvo.    

 

                   KOZÁK

Toto priezvisko sa do Gútoru dostáva v r.1871 zo Šapu(pri Veľkom Bieli)

príženbou Ferenca Kozáka do starej gútorskej rodiny Renner. Ešte dnes tu žijú poslední nositelia tohto mena(otec a syn). Ferenc s manželkou Erzsébet Renner tu majú ale aj viac potomstva.

 

 

 

L

                LENGYEL      

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 M

 

 

                   MÁTHÉ

 

Toto priezvisko patrí k starším v tejto obci. V polovici 18.st. poznáme Andrása a neskôr Jozsefa. Ich potomkovia tu žijú aj dnes, no meno Máthé sa tu už nevyskytuje.   

 

          MATHEIDESZ

Matheideszovci patrili k starým tunajším rodom. V 60.tych rokoch 18.st. tu žil Jozsef s manželkou tunajšieho šľachtického pôvodu Katalin Naszvady. Túto rodinu tu pripomína už len jediný hrob z konca 19.st.na miestnom cintoríne. 
 

 

             M O L N Á R

 

 V 19.st. tu žije Ferenc narodený v r. 1815 v Szemete/Kalinkove s mnohými potomkami až do súčasnosti.

 

  N

 

                      NAGY

  Ferenc(1782-1857)rodák zo Šamorína sa priženil do tunajšej starej rodiny Bartal, berie si Evu(1797-1873)dcéru Istvána a Rozalie Foldes.

 

Iná vetva je András Antal(1848-1897)rodák z Mliečna priženením sa do rodiny Gottlieber.

Oba rody tu majú početné potomstvo.

Ďalším z Nagyovcov inej vetvy bol Károly(1828-1894)z Veľkých Uľan,ktorý sa priženil do zemanskej-šľachtickej  rodiny Szmrtnik.

Bol členom vtedajšieho obecného zastupiteľstva.  

 

 

NYÁRSIK

Nyársik Ferencz*1.10.1848 - ? pochádzal z Lehníc a bol synom Nyársik Györgya a Ridacs Anny.  V Gútore sa 21.11.1874 žení s Gazdag Erzsébet,dcérou Gazdag Gábora*1815 a Németh Anny *1808 /23Szemet-23.11.1883(sobáš Erzsébetiných  rodičov: 24.11.1853, otec bol asi vdovec, jeho I.sobáš bol 10.2.1846+Nagy Borbala,on nemesbirtokos Nagyabonyban). Vieme o Erzsébetinej sestre Ágnes*6.5.1857-27.12.1935,vydatej v Gútore 14.2.1882, za Sátor Mihalya).

Potomstvo Ferencza a Erzsébet:András*28.11.1875Gútor-24.7.1902, János*3.5.1877-18.5.1877, Erzsébet*9.10.1878, Anna*5.10.1880 -8.4.1892, Mihály*26.9.1882- 1939,János* 30.1.1885, Ferencz *24.4.1887. Rodina sa po vojne musela z Gútoru vysťahovať do Maďarska.

 

 

 

 

 

 O

                O R B Á N

 

 

 

P

                 PAMMER

 

 

 R

 

 

                    RÁDÓ

 

 

RÉDLER

 

 

S

 

                  S Á T O R

Vetva Sátor Gyorgya

 

 

 

 

       

 

 

 

 

 

 

 

                   SÁGHY

 

 

 

SZABÓ

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

SZELLE

Rodina Szelleová bola v Gútore známa výrobou lodí-člnov. Mihály*1854/7-19.6.1929,syn , Mihálya*1809-17.8.1884 a Petöcz Rozálie žili v  Püspöki/Podunajských Biskupíc.Vieme o jednom jeho bratovi Antalovi*1863-20.11.1883,ale súrodencov bolo pravdepodobne viac. Otec Mihály st. zomrel tiež v Gútore.  9.2.1886 si berie za manželku Bittera Etel*7.12.1858-1936,dcéru Bittera Lajosa*1819-4.2.1889 a Hottka Katalin,otec bol  kočiš.Mali  toto potomstvo: Mária*12.7.1884,Erzse*2.7.1887,Mihály *16.10.1889+28.6.1925 (manželka Mozses Magdolna),Julia*25.5.1892-24.8.1892, Terézia*25.9.1893,István*1900- 1972(manželka Mezzei Ilona 1909-1986). Etel mala na náhrobku vytesaný nesprávny rok narodenia.

 

 

SZEMES

 

 

 

 SZÍJJÁRTÓ

 

 

 

SZMRTNIK

 

 

                 SCHNOBL

 

 

 

 

 

T

                     TÓTH

 

 

V

                               VÉGH